pondělí 19. září 2016

Ploutvonožci v Indii - den 20., příjezd do Amritsaru

Tak jsme se už konečně domrožili do posledního města v našem seznamu :) Pouť to byla místy náročná a museli jsme bojovat s kdejakým nebezpečenstvím a úklady! Ale zvládli jsme to, protože jsme samozřejmě hrozně moc šikovní a stateční! Dneska je to opět teda takový krátký, páč jsme vlastně v Indii zažili jen takový syndrom českých drah :D



Spanie v Ludhiane bolo kurevské utrpenie. Tá posteľ bola fakt rovnako tvrdá ako zem a ani deka ktorú som mal pod sebou nepomohla. V spacáku pod stanom som sa vždy vyspal lepšie, tu ma každé ráno boleli záda a cítil sa polámaný ako čínske hračky za kus/25. Bol som teda v podstate rád, že už ideme preč, ač ráno som sa mrožil dlho a úmorne.



Pred barákom si nás odchytil rikšák ktorý nás už kedysi predtým viezol, ani to mu ale nebránilo šupnúť nám relatívne vysokú sumu za tých pár desiatok metrov k stanici. Odvážna mrožina sa pak vydala k okienku pre ženy a dochodcov, čímž efektívne preskočila frontu indických mladíkov a ukoristila lístky. Vlak nám mal ísť za cca 5 minút tak sme po chvíľke behania sem a tam do jedného naskočili, aby sme pak dobrých 20-25 minút len tak stáli. Súprava bola totiž hodne plná a nám sa ušlo len miesto na státie rovno u WC. Aróma chcaniek a sračiek bola všadeprítomná a indická, našťastie nás ale skupinka indov oslovila s tým, že sme cudzinci a ak chceme nech si sadneme na uvoľnené miesto v susednom vagóne.

ulice před hotelem :)

Jazda mala trvať niečo cez 2 hodinky, pretiahla sa ale snáď na 5, keďže vlak sa pokazil. Našťastie sme ale mali fajn konverzačných partnerov, so slušnou ingriš a pokecali o ČSR, eurách, Milošovi Zemanovi, alkohole, manželstve a všetkom možnom. Ind vedľa mňa obzvlášť nedával koncept eura a stále si myslel, že keď má krajina euro je extrémne bohatá a je teda blbosť presťahovať sa zo Slovenska do Čiech, pretože v čechách predsa nedostanem eurá a teda budem chudobný ako ind. Hodne taky žrali USA a doláre, asi rovnaká príčina a bavilo ich taky, že žereme čuníkov. Alča pak začala vyprávať ako sa v čechách bežne pestujú pštrosy, takže si asi museli myslieť že sme schopný zožrať úplne všetko.

o kousek dál :)

Nakoniec, aj včetne dlhých dlhých čakaní sa vlak dostal do cieľa a klasicky si nás v Amritsare odchytili rovno u vlakáča a za slušnú sumičku nás hodili k hotelu. Vybrali sme si jeden čisto podľa pohľadu a je to jeden z tých viac buržó v okolí - má AC, plochú TV, krásne pohodlnú posteľ, kresielka, zrkadlá kúpelňu so sprchovým závesom!! a dokonca mini chladničku!!!! (i keď nefunguje). Jedlo v miestnej reštaurácii pripravovali hodne dlho, placičky nič moc ale paneer fajn, takže celkovo oukej jedlo.



Síce unavený ako ťavy no stále s dostatkom času sme vyšli do ulíc. Prvý a v podstate jediný quest bol dobiť si data na mobile, čož sa nám úspešne podarilo až u druhého stánku - ten prvý bol indožidivý a chcel 200 extra rupek pretože blbé výhovorky typu "to je delhi číslo, to neni amritsar číslo, to nejde." Došli sme až k vstupu do Golden Temple ale rozhodli sa nechať to na zajtra, tak sme len pozreli stánky s pičičárnami a mečmi a šli naspať na hotel, kde akurát dávajú Breaking Bad.



Posteľ je pohodlná, teplota vďaka AC skoro až moc nízka a únava absolútna. Posledné mesto v itinerári nás čaká, yay!

tu chci domu! vypadá jako zrzavé maomao!

Žádné komentáře:

Okomentovat