Ploutvonožci v Indii - Delhi, den 1.

Aby bylo rozložení našich sil spravedlivé, opět jsem nechala o našich zážitcích promluvit Mrože. Soudě dle jeho výrazů během dne to pro něj bylo také o dost intenzivnější :D ať už letadlová historka, nebo naše dnešní okruhy s přátelskými Indy. Já jsem samosebou happy, že tu vůbec jsem a mohu se smát příkořím svého drahého :)




Let do Dílí bol pohoda. Teda, skoro. Nočný let sľuboval hlavne spánok, no interaktívny monitor s gamepadom!!! ponúkal i možnosť zábavy. Človek mal na moment i pocit, že je console peasant a malinko sa stydel, ale keďže šlo len o lietadlo, tak prečo nie. Ďaleko významnejší moment mi však pripravilo jedlo - na pohľad skvelé indické menu, kura, rejže a obloha, ako doplnok houska s máslem, salát, sladkosti... Chuťovo výborné, kura jemne pálivé ale pohoda. A pak to prišlo.

Zrovna sme sa bavili o páru našich známych čo žerú pálivé papričky a že im ich musíme v Indii kúpiť a o tom, ako sú ľudia schopný žrať naprosto sadisticky pálivé zverstvá keď som i ja v saláte objavil papričku. To bude slabé, hovorím si a spokojene polku odhryznem...

Že som spravil strašnú chybu som vedel okamžite a nasledujúcich pár minút som proste len skučal a trpel. Malá smotánka poskytnutá ku kafe nepomohla, voda nepomohla. Trpel som, trpel veľmi moc a preklínal svoje hlúpe minulé ja. Zloindi, schovať takéto peklo k mrkve a citrónu!

Snídaně byla oproti večeři trochu chudší, ale aspoň neobsahovala papričky :D

New Delhi Airport ma prekvapilo - hezké, relatívne čisté a prekvapivo prázdne. Jasne, asi tam bolo viac ľudí než má Brno, ale na Indické pomery boli chodby proste prázdne. Expresne rýchlo sme odbavili formality, nechali sa odrbať v zmenárni (pretože 300rs commision proste nejak pri pýtaní sa na kurz nespomenú) a zamierili k stánku Aircel, aby sme i uprostred divokej Indii mohli sem tam čeknúť fejzbuk či hodiť selfíčko na instáč. V Indii však nefungujú fronty. Vy čakáte, až paní u okienka vybaví zákazníka, príde niekto iný, skočí jej do reči, strčí mobil do ksichtu a ona začne riešiť jeho. Keď už nás takto predbehli dve osoby povedali sme si, že to nemá cenu a vzali konkurenčný vodafone. Snáď bude mať pokrytie.

Fotka křídla nesmí chybět :D ale měla jsem aspoň fakt pěkný místo!

Vďaka metru sme sa tiež vyhli taxikárskym hyenam číhajúcim na bielych pred letišťom. A keďže minimálne ja som hodne biely, bola to zrejme dobrá voľba. Ultramoderné Delhi Airport Express metro stojí asi len na 4 miestach a vezme vás z letiska priamo do centra - čo sme presne potrebovali. 60 rs za osobu je na MHD vysoká cena, ale metro za to stálo - nielenže bolo ďaleko lepšie než to čo majú v Brne, ale do kapsy strčilo i Pražské metro. Čisté, moderné, rýchle, dokonalé. Až sa desím aké peklo bude klasické metro oproti tomuto kúsku technologického zázraku.

Ty modrý světýlka ukazovaly, kde přesně na trase se nacházíme, super systém!

Von z metra sme už samozrejme neunikli a rikšák nám za smiešne nízke prachy ponúkol odvoz k hotelu. Prej to tam pozná. Prej tam bol. Hovno. Strávili sme dobrú polhodinku mestským okruhom, chlapík točil bullshit za bullshitom a snažil sa nam vnútiť mapy a nejaké povolenie či kieho bastarda. Takže sme poďakovali a šli preč, len aby nás chytil ďalší rikšák, tentokrát však viac v pohode, takže sme konečne skončili v hoteli.
Pekné miesto - je tu obrovská manželská postel, tak pre 3-4 ľudí v pohode a ešte separátna posteľ, taktiež docela rozmerná. Je tu i zrkadlo, kúpelňa a plochá televize. Ya, budú Indické TV shows!! Na pláne však bola prehliadka mesta, tak sme vyrazili a poznávali miestnu kultúru.

Malebný výhled z našeho pokoje :)

Samotné Dílí je prekvapivo čisté, aspoň v tých oblastiach okolo centra. Smrdí tak akurát, zrovna pršalo keď sme došli takže i ulice boli prázdnejšie, videli sme menej kráv a zvierat než v Jaipure a i malebné aroma chčijúcich indov nebolo tak časté. Strašné pecky vždy dajú koše, napraté hnijúcimi vecami, ale to sa dá obísť i zvyknúť. Dílijčania sú hrozne friendly, hrozne nápomocný a hrozne vás všetci posielajú do turistických centier kde sú free mapy a free advice a všetko tam je moc moc free a super. No. Usadený v kresielku oproti veľmo milému indovi sme sa dozvedeli ako super by bolo prenajať si karavan a jazdiť po svojom, ako ideálne sa javí aby nám rezervoval on vlaky dopredu a že city guide tour je proste must have. Akonáhle ale zistil, že oproti nemu sedí dvojica židov čo sa financií týka, poprial nám hodne zdaru a poslal nás preč. Aspoňže doporučil jedlo - restauraci oproti, kde to bolo fajn a naše prvé indické mutton chutilo dobre.

Mutton Takka Tak

Tourist centrá sú ale asi miestna špecialita - totiž, ledva sme vyšli z reštiky chytil nás ďalší friendly ind s tým, že tourist centrá sú miestna špecialita a musíme tam. Ale nie do Delhi Tourist... to sú súkromníci! Musíme do Indian Tourist... to je vláda a tá je dobrá a poradí. A dostaneme free mapu. Tá čo som mu ukázal je prej shit, bo neni farebná a farbičky sú nutné.


Zas usadený oproti friendly indovi sme počúvali aké super to je rezervovať si uňho vlak, aké úžasné je vziať city-tour za skoro 4 tsíc rupek a zlatý hřeb, že určite nesmieme ísť smerom na sever pretože tam sú záplavy. Nie nie, vy si musíte vziať lietadlo skoro do Kašmíru a odtiaľ ísť spat na juh. Pretože cesta nadol je bezpečná, cesta hore nie. Wat. Našťastie i on zistil, že tudy cesta nevede a z nás nedostane ani floka a veľmi náhle nás poslal do prdele. Ani tú mapu nám nedal. Keď sme vonku natrafili na ďalšieho milého inda ktorý sa dušoval, že Delhi Tourist centrum je skvelé a len tam dostaneme skvelé mapy a informácie nevedel som či sa smiať či plakať...

random indická ulička :)

Aby sme aspoň trošku turistovali vzali sme to na Jantar Mantar, observatórium kde múdre indické hlavy v dávnych dobách rátali pohyby nebeských telies. Štruktúra hezká, info zaujímavé, vstupné prekvapivo drsné a všade sa tam poflakovali mladé indické páry cvakajúce si selfíčka. Fakt to posobilo spíše ako rande-plac než nejaká turistická atrakcia. Neva, cvakli sme selfie i my a šli preč.
Bola to vlastne jediná atrakce čo sme dnes videli - notne unavený sme sa chceli len tak flákať, prešli skrz trhy a ako naschvál zase natrafili na milého inda, tentokrát i extrémne otravného. Prilepil sa na nás a nie a nie pochopiť, že ho tam nechceme - nakoniec to uhral že nás odprevadí kam chceme a pak si odíde po svojom. Cestou do alči hustil že vypadá ako herečka a snažil sa byť milý, moja trpezlivosť už ale dochádzala medzí a keby ind lepšie vnímal ako moc ho tam nechcem, asi by sa urazil. Čuduj sa svet však fakt nič nechcel - odprevadil nás na miesto a šiel preč.

část Jantar Mantar, stejné místo už je jen v Jaipuru :)

Miesto to ale bolo...no, chyba tam ísť. Mal by to byť nejaký fajn skvelý bazaar s kopou cool vecí, dostalo sa nám ale pozornosti asi 30 indov ktorí zdvihli hlavy a zavetrili ako predátorské surikaty a hneď sa na nás povesili. Mali však i čo som chcel - oblek na mieru, no ich cena malinko presahovala top limit stanovený na túto vec, takže som sa omluvil a zdrhol preč. Ale dali nám vodu zdarma. A nič sme nekúpili. Cha.

Jantar Mantar veverka :)

Zbytok cesty prebehol bez problémov. Nakúpili sme vodu, mango, papáju, došli na hotel, ja si dal sprchu a...nejde voda. Super, zistiť to keď je človek namydlený ako japonec v nejakej bizár reality show. Zo zbytkov toho čo nejak sem tam tieklo a vďaka ručníku som sa zbavil špíny i mýdla a zašiel na recepci - ind stisknul jeden zelený tlačítok a wow, voda teče. Super. Skoro okamžite na tom som zaspal, len preto aby ma za chvíľu zobudila alča. Že ovoce, že televize, že písať report. Tak som ho napísal.