Hotel Ranjit Residency majú proste čuráci. Dnešná noc, prekvapivo, nebola rušená pracovníkmi na stavbe ani ničím podobným no v krásnych 6:30 ráno začala naplno z ničoho nič pražiť klimatizácia - tak hlučne a nepríjemne, že sme sa okamžite zobudili. Ďalších dobrých 10 minút trvalo, než sme zistili ako tú skurvenú vec vypnúť - ale podarilo sa a my mohli nejak málo dospať než sme konečne opustili Patialu (samozrejme nám zľavu ani nič za hluk nedali) a klasickým busom vyrazili smer Chandigarh.
Cesta bola príjemná - v buse bola vďaka rýchlosti pohodová teplota, mali sme dosť miesta a nikto po nás nič nechcel. Až v Chandigu nastal menší problém - rikšáci zaryte tvrdili, že za 500 rupek proste izbu nezoženieme a ideál je tak tisícka. Nechali sme sa povoziť po páru hoteloch a nakoniec ukecali cenu na 700, teda cirka 10 eur, čo je za izbu s wifi, televízorom (ač hodne hučí) a teplou vodou (!!!) pohoda. Osviežený sme rovno vyrazili do mesta, páč času bolo ešte dosť.
Pomerne hladný (od rána sme nežrali) sme zapadli do prvého pohostinstva na ktoré sme natrafili. Objednal som nejaký paneer čo sme ešte nemali (že bude prekvápko) k tomu 4 placičky a čaj. Čakáme, čakáme, dorazili placičky. Len...boli nejaké iné. Takové fajnové, plnené bramborom, cibuľou a chilli. Na paneer sa však zdá sa zabudlo, takže naše jedlo boli len tie placičky - čo nakoniec ale nevadilo, boli cool.
Pokračovali sme na prvú atrakciu, Terrace Garden. A keďže to je záhrada, bolo to presne také ako si človek predstaví - proste záhrada. Ani tých terás tam nejak nebolo. Odtiaľ sme pak pokračovali ďalej k...ďalšej záhrade. A pak ďalšej. A cestou park. A iný park.
Chandigarh je asi najluxus indické mesto aké sa dá predstaviť. Vypadá, že bolo naplánované presne dle pravítka, ulice sú pravouhlé a rozdelené na sektory, všetko je dokonale čisté a všade sú parky, záhrady a hodne buržoidné vily s toyotami, škodami superb a inou plejádou áut. Až neskor sme si všimli, že skoro každý tu je právnik alebo zubár - bez prdele, advokátskych kanclov sme narátali na každej ulici aspoň 5, cca teda tak 20 na sektor ich bude. Možno za to može neďaleká právnická college. Navyše, každý sektor má často 2-5 detských ihrísk, vždy hezky upravených, pokosených a s novými preliezkami a atrakciami. V neďalekej Patiale deti žobrú aby prežili, tu sa zrejme nemožu rozhodnúť či ísť do toho alebo tamtoho luxusného ihriska.
Parky a záhrady boli fajn, udržiavané, vstup zdarma a nie moc plné - v drvivej vačšine prípadov tam okrem nás boli len zamilované či randiace indické páriky. Veľmi často západne oblečené. Najvačší šok nám ale prichystala malá holčina ktorá vystúpila z auta, vyhodila smeti do koša, nastúpila a pokračovala v jazde. Oni zastavili auto, aby vyhodili veci do koša. V Indii!!!
Celkovo to tu skoro nieje ani India a ďaleko viac to pripomína súčasť Britského impéria, kde ale miesto bohatých britov v parkoch relaxujú bohatí indickí advokáti a zubári. Dokonca i semafory tu fungujú a cestná premávka je skoro tak kultivovaná ako u nás. Ďalšou špecialitou sú časté knajpy, jednu sme i navštívili. Hrá tam televize, posedávajú tam starší štamgast indi i mládež a všetci kalia pivo alebo whiskey. Len namiesto nakladaného hermelínu a utopenca majú indické pokrmy, inak klasik česká knajpa.
Presýtený záhrad sme zablúdili ďalej, do Medzinárodného múzea bábok. Kde boli bábky - Indické, z roznych kútov takže mal človek možnosť porovnať tradičné odevy Kéraly, Pandžábu a tak ďalej, ale i bábky Americké, Ázijské či dokonca Európske - včetne napr. Francie, Maďarska, Fínska či bábkového prevedenia takových klasík ako je Popoluška, Spiaca Princezná či Narodenie Krista. Len tieto bábky boli Indické, takže i ježíšek bol trošku snedý. Celkovo veľmi hezké múzeum.
Ešte sme pak stihli Rose garden, ale vyhlásených 725 druhov ruží tu žiaľ bolo už trošku mimo sezóny, takže sme mali možnosť obdivovať len pár desiatok druhov. Napriek tomu super záhrada, zas a znova krásne udržiavaná, zdarma a plná indických párov či rodiniek s deťmi. Už sa pomaly chýlilo k večeru, chytili sme teda rikšáka a nechali sa odviezť k hotelu. Nechceli sme ale jedlo tam (pretože prečo) a dali si okružnú túru kde sme pár krát zablúdili a nakoniec skončili na opačnej strane sektoru. Tam sme našli malú restauraci - teda, mrožina ju našla a navrhla. Samozrejme to bola totál sockoknajpa kde si indi kupovali malé placatky whiskey a miešali ich s vodou a ľadom, alebo len tak kalili pivo. Jedlo ale bolo super, navyše nás oslovil jeden sikh s tým, že pracuje pre nemeckú firmu a že nás kľudne zoznámi s nemkou ktorá tu býva. Keď sme mu povedali, že sme z Čiech bol ešte nadšenejší a vyhlásil, že tam pracuje i paní Veronika, češka. Žiaľ, po telefonáte a rozhovore s kolegom len konštatoval, že Veronika tu žiaľ zajtra nebude, páč je v Shimle. Neva, možnu ju stretneme tam.
Ind bol i tak hodný, že nás upozornil aby sme nechodili po zotmení okolo 10 a neskor von v tejto oblasti - že tu vyliezajú fetky a je to tu kekel. Niet divu - táto oblasť nie je krásna vila-park-buržo ale oblasť kde sú zjavne len tri veci - hotel, opravovňa áut/predajňa pneumatík a obchod s halal masom. Keď človek kráča ulicou prechádza okolo stoviek pneumatík, rozbitých motorov a halal kurčiat, my to ale úspešne zvládli na hotel kde sme ešte hneď vedľa kúpili kingfisher pivko a chceli ísť na izbu. Zastavil nás ešte niekto, kto najskor pripomínal špinavú indickú fetku no vykľubal sa z neho turista, patrne brit alebo niečo podobné dle prízvuku. Posťažoval sa, že práve prešiel skoro 400 km na motorke so psom a žiadny hotel ho nechce kvoli zvieraťu ubytovať - len ten náš mu ponúkol premrštenú, vyše dvojnásobnú sumu toho čo platíme my. Popriali sme mu hodne šťastia a rozlúčili sa - snáď si nájde ubytko.
Cesta bola príjemná - v buse bola vďaka rýchlosti pohodová teplota, mali sme dosť miesta a nikto po nás nič nechcel. Až v Chandigu nastal menší problém - rikšáci zaryte tvrdili, že za 500 rupek proste izbu nezoženieme a ideál je tak tisícka. Nechali sme sa povoziť po páru hoteloch a nakoniec ukecali cenu na 700, teda cirka 10 eur, čo je za izbu s wifi, televízorom (ač hodne hučí) a teplou vodou (!!!) pohoda. Osviežený sme rovno vyrazili do mesta, páč času bolo ešte dosť.
Pomerne hladný (od rána sme nežrali) sme zapadli do prvého pohostinstva na ktoré sme natrafili. Objednal som nejaký paneer čo sme ešte nemali (že bude prekvápko) k tomu 4 placičky a čaj. Čakáme, čakáme, dorazili placičky. Len...boli nejaké iné. Takové fajnové, plnené bramborom, cibuľou a chilli. Na paneer sa však zdá sa zabudlo, takže naše jedlo boli len tie placičky - čo nakoniec ale nevadilo, boli cool.
Pokračovali sme na prvú atrakciu, Terrace Garden. A keďže to je záhrada, bolo to presne také ako si človek predstaví - proste záhrada. Ani tých terás tam nejak nebolo. Odtiaľ sme pak pokračovali ďalej k...ďalšej záhrade. A pak ďalšej. A cestou park. A iný park.
Chandigarh je asi najluxus indické mesto aké sa dá predstaviť. Vypadá, že bolo naplánované presne dle pravítka, ulice sú pravouhlé a rozdelené na sektory, všetko je dokonale čisté a všade sú parky, záhrady a hodne buržoidné vily s toyotami, škodami superb a inou plejádou áut. Až neskor sme si všimli, že skoro každý tu je právnik alebo zubár - bez prdele, advokátskych kanclov sme narátali na každej ulici aspoň 5, cca teda tak 20 na sektor ich bude. Možno za to može neďaleká právnická college. Navyše, každý sektor má často 2-5 detských ihrísk, vždy hezky upravených, pokosených a s novými preliezkami a atrakciami. V neďalekej Patiale deti žobrú aby prežili, tu sa zrejme nemožu rozhodnúť či ísť do toho alebo tamtoho luxusného ihriska.
Parky a záhrady boli fajn, udržiavané, vstup zdarma a nie moc plné - v drvivej vačšine prípadov tam okrem nás boli len zamilované či randiace indické páriky. Veľmi často západne oblečené. Najvačší šok nám ale prichystala malá holčina ktorá vystúpila z auta, vyhodila smeti do koša, nastúpila a pokračovala v jazde. Oni zastavili auto, aby vyhodili veci do koša. V Indii!!!
Celkovo to tu skoro nieje ani India a ďaleko viac to pripomína súčasť Britského impéria, kde ale miesto bohatých britov v parkoch relaxujú bohatí indickí advokáti a zubári. Dokonca i semafory tu fungujú a cestná premávka je skoro tak kultivovaná ako u nás. Ďalšou špecialitou sú časté knajpy, jednu sme i navštívili. Hrá tam televize, posedávajú tam starší štamgast indi i mládež a všetci kalia pivo alebo whiskey. Len namiesto nakladaného hermelínu a utopenca majú indické pokrmy, inak klasik česká knajpa.
Presýtený záhrad sme zablúdili ďalej, do Medzinárodného múzea bábok. Kde boli bábky - Indické, z roznych kútov takže mal človek možnosť porovnať tradičné odevy Kéraly, Pandžábu a tak ďalej, ale i bábky Americké, Ázijské či dokonca Európske - včetne napr. Francie, Maďarska, Fínska či bábkového prevedenia takových klasík ako je Popoluška, Spiaca Princezná či Narodenie Krista. Len tieto bábky boli Indické, takže i ježíšek bol trošku snedý. Celkovo veľmi hezké múzeum.
Ešte sme pak stihli Rose garden, ale vyhlásených 725 druhov ruží tu žiaľ bolo už trošku mimo sezóny, takže sme mali možnosť obdivovať len pár desiatok druhov. Napriek tomu super záhrada, zas a znova krásne udržiavaná, zdarma a plná indických párov či rodiniek s deťmi. Už sa pomaly chýlilo k večeru, chytili sme teda rikšáka a nechali sa odviezť k hotelu. Nechceli sme ale jedlo tam (pretože prečo) a dali si okružnú túru kde sme pár krát zablúdili a nakoniec skončili na opačnej strane sektoru. Tam sme našli malú restauraci - teda, mrožina ju našla a navrhla. Samozrejme to bola totál sockoknajpa kde si indi kupovali malé placatky whiskey a miešali ich s vodou a ľadom, alebo len tak kalili pivo. Jedlo ale bolo super, navyše nás oslovil jeden sikh s tým, že pracuje pre nemeckú firmu a že nás kľudne zoznámi s nemkou ktorá tu býva. Keď sme mu povedali, že sme z Čiech bol ešte nadšenejší a vyhlásil, že tam pracuje i paní Veronika, češka. Žiaľ, po telefonáte a rozhovore s kolegom len konštatoval, že Veronika tu žiaľ zajtra nebude, páč je v Shimle. Neva, možnu ju stretneme tam.
Ind bol i tak hodný, že nás upozornil aby sme nechodili po zotmení okolo 10 a neskor von v tejto oblasti - že tu vyliezajú fetky a je to tu kekel. Niet divu - táto oblasť nie je krásna vila-park-buržo ale oblasť kde sú zjavne len tri veci - hotel, opravovňa áut/predajňa pneumatík a obchod s halal masom. Keď človek kráča ulicou prechádza okolo stoviek pneumatík, rozbitých motorov a halal kurčiat, my to ale úspešne zvládli na hotel kde sme ešte hneď vedľa kúpili kingfisher pivko a chceli ísť na izbu. Zastavil nás ešte niekto, kto najskor pripomínal špinavú indickú fetku no vykľubal sa z neho turista, patrne brit alebo niečo podobné dle prízvuku. Posťažoval sa, že práve prešiel skoro 400 km na motorke so psom a žiadny hotel ho nechce kvoli zvieraťu ubytovať - len ten náš mu ponúkol premrštenú, vyše dvojnásobnú sumu toho čo platíme my. Popriali sme mu hodne šťastia a rozlúčili sa - snáď si nájde ubytko.
Žádné komentáře:
Okomentovat